Pamätaj, Pane, na Dávida a na všetku jeho miernosť, ako prisahá Pánovi a sľubuje Jákobovi Bohu: ak pôjdem do dediny svojho domu alebo si pôjdem ľahnúť do postele, ak dám spánok svojim očiam a driemu svojim očiam všade a pokoj svojim očiam, kým nenájdem miesto Hospodinovo, príbytok pre Boha Jakubovho. Hľa, počul som v Eufrate a našiel som ma na dubových poliach: poďme do jeho dedín, klaňajme sa na mieste, kde sme stáli pred jeho nohami. Vstaň, Pane, do Tvojho odpočinku, Ty i truhla Tvojej svätosti. Vaši kňazi budú odetí spravodlivosťou a vaši svätí sa budú radovať. Dávid, pre svojho služobníka neodvracaj tvár svojho pomazaného. Pán prisahá Dávidovi pravdivo a nebude odmietnutá: Posadím ťa na tvoj trón z plodu tvojho života. Ak budú tvoji synovia zachovávať moju zmluvu a moje svedectvá, ktorým budem učiť, a ich synovia budú sedieť na tvojom tróne navždy. Pretože si Pán vyvolil Sion, chcel si ho ako príbytok pre seba. Toto je môj odpočinok navždy a navždy, tu budem bývať, ako sa mi zachce. Požehnám jeho úlovok, jeho chudobných nasýtim chlebom, jeho kňazov oblečiem spásou a jeho svätí sa budú radovať. Tam nechám narásť Dávidov roh; Svojmu pomazanému pripravím lampu. Jeho nepriateľov oblečiem chladom a moja svätyňa v ňom rozkvitne.