Pane, navštevuješ a prijímaš hriešnikov! A ty kriesiš mŕtvych! A ty rozkazuješ vodám mora, vetrom neba! A chleby zázračne rastú v Tvojich rukách a dávajú tisícnásobnú úrodu – sú zasiate, žne, pečené a lámané zároveň, v jednom okamihu! A ty hladuješ, aby si nás vyslobodil z hladu! A Ty túžiš po uhasení nášho smädu! A ty cestuješ krajinou nášho vyhnanstva a namáhaš sa, aby si nám vrátil pokojnú, nebeskú prírodu plnú sladkostí, ktoré sme stratili! Ty si prelial pot v Getsemanskej záhrade, aby sme prestali prelievať pot pri získavaní chleba a naučili sa ho prelievať v modlitbách za hodné prijímanie nebeského chleba. Tŕne, ktoré nám vyrobila prekliata zem, si vzal na svoju hlavu; Svoju presvätú hlavu si korunoval a tŕňmi pomliaždil! Stratili sme rajský strom života a jeho ovocie, ktoré tým, ktorí jedli, udeľovali nesmrteľnosť. Ty si sa poklonil na strome kríža a stal si sa pre nás ovocím, ktoré dáva tvojim účastníkom večný život. Ovocie života aj strom života sa objavili na zemi v tábore nášho vyhnanstva. Toto ovocie a tento strom sú lepšie ako tie z raja: sprostredkovali nesmrteľnosť a tieto sprostredkovali nesmrteľnosť a Božstvo. Svojím utrpením si vlial sladkosť do nášho utrpenia. Odmietame pozemské rozkoše, vyberáme si za svoj údel utrpenie, len aby sme sa stali účastníkmi Tvojej sladkosti! Je to ako predchuť večného života, sladšia a vzácnejšia ako dočasný život! Zaspal si spánkom smrti, ktorá Ťa nemohla udržať vo večnom spánku, Ty – Bože! Ty si vstal a dal si nám vzrušenie z tohto sna, z prudkého spánku smrti, dal si nám požehnané a slávne vzkriesenie! Našu obnovenú prirodzenosť si pozdvihol do neba a posadil si ju po pravici večného, spoluvečného s Tebou, Otče Tvoj! Náš Pane! Daj nám na zemi i v nebi oslavovať, dobrorečiť a chváliť Tvoju dobrotu! Daj nám s úprimnou tvárou hľadieť na Tvoju strašnú, neprístupnú, veľkolepú Slávu, dívať sa na ňu navždy, uctievať ju a blaženosť v nej. Amen.
Pozri VÁŠEŇ, LÁSKA AVERE