V pravoslávnej cirkvi je dobrým zvykom nepretržité čítanie žaltára nad telom zosnulého (okrem času, keď sa pri hrobe konajú spomienkové bohoslužby alebo pohrebné lítia) pred jeho pohrebom a na pamiatku jeho pohrebu.
Čítanie žaltára pre mŕtvych má svoj pôvod v staroveku. Zosnulým prináša veľkú útechu ako čítanie Božieho slova, tak aj svedectvo o láske ich žijúcich bratov k nim.
Čítanie žaltára sa začína na konci knihy „Nasledovanie exodu duše“. Žalmy treba čítať s nežnosťou a skrúšenosťou srdca, pomaly a pozorne sa ponárať do toho, čo sa číta. Najväčší úžitok prináša čítanie žaltára príbuznými zosnulých: svedčí o veľkej láske a horlivosti voči blížnym, na ktorých sa spomína. Pán prijme čin čítania nielen ako obetu pre tých, na ktorých sa spomína, ale aj ako obetu pre tých, ktorí sami pracujú na čítaní.
Pre čitateľa žaltára je slušnejšie stáť, ak ho zdravotný stav nenúti sadnúť si.
V apoštolských dekrétoch sa prikazuje vykonávať psalmódiu, čítania a modlitby za zosnulých na 3., 9. a 40. deň. Ale hlavne sa ustálil zvyk čítať žalmy za zosnulých 3 dni alebo 40 dní, vrátane dňa smrti.
* * *
Žaltár pozostáva z 20 častí - kathisma, z ktorých každá je rozdelená na tri „slávy“. Pred čítaním prvej kathismy sa prednesú modlitby položené pred začiatkom čítania žaltára. Na konci čítania žaltára sa po prečítaní niekoľkých kathizm alebo celého žaltára prednášajú modlitby.
* * *
Text žaltára za mŕtvych: Projekt Čítanie žaltára (Pohrebný žaltár)