Výklady žalmu 34:
Žalm Dávidovi.
Súď, Pane, tých, čo ma urážajú, premáhaj tých, čo so mnou bojujú. Vezmi zbraň a štít a vstaň mi na pomoc. Vezmi meč a uväzni tých, čo ma prenasledujú. Slová mojej duše: Ja som tvoja spása. Nech sa hanbia a hanbia tí, čo hľadajú moju dušu, nech sa obrátia a hanbia tí, čo si o mne myslia zle. Nech sú ako prach pred vetrom a anjel Pánov, ktorý ich uráža. Nech je ich cesta tmavá a plazivá a anjel Pánov ich ženie, lebo márne som skrýval zničenie svojej siete, márne hanobím svoju dušu. Nech príde k nemu sieť, ktorú nepozná, a nech ho objíme skrytá pasca a nech spadne do siete. Moja duša sa bude radovať v Pánovi, bude sa radovať z Jeho spásy. Všetky moje kosti volajú: Pane, Pane, kto je ako ty? Vysloboď chudobných z rúk tých, ktorí ho posilňujú, a chudobných a úbohých z rúk tých, čo ho drancujú. Postavil som sa ako svedok nespravodlivosti, aj keď som to nevedel, spýtal som sa ma. Zlého som odmenil dobrým vozíkom a bezdetnosťou svojej duše. Ale keď mi bola zima, obliekol som si vrecovinu a pokoril som svoju dušu pôstom a moja modlitba sa vrátila do môjho lona. Keď sa páčime blížnemu, ako bratovi, pokorujeme sa ako plačúci a nariekajúci. A radovala sa zo mňa a zhromaždila sa: zbierala svoje rany proti mne, a nevedela, bola rozdelená a nedotklo sa jej. Pokúšajte ma, napodobňujte ma napodobňovaním, brúste si na mňa zuby. Pane, kedy uvidíš? Chráň moju dušu pred ich bezbožnosťou, pred levom môjho jednorodeného. Vyznám sa Ti v kostole medzi mnohými, medzi ťažkými ľuďmi Ťa budem chváliť. Nech sa nado mnou neradujú tí, ktorí sú so mnou nespravodlivo nepriateľskí, tí, čo ma nenávidia a ktorí mnou pohŕdajú. Lebo mám pokojné slová a myšlienky lichotenia proti hnevu. Rozšíril si na mňa ústa a rozhodol si sa: dobre, dobre, vidíš našimi očami. Ty si to videl, Pane, ale nemlč. Pane, neopúšťaj ma. Vstaň, Pane, a prines môj súd, môj Bože a môj Pán, na moju zem. Súď, Pane, podľa svojej spravodlivosti, Pane, môj Bože, a nech sa nado mnou neradujú. Nech neplačú vo svojich srdciach: dobrota, dobrota našej duše; nech neplačú: jeho požieraním. Nech sú zahanbení a zahanbení tí, čo sa radujú z môjho zlého, a tí, čo hovoria proti mne, nech sú oblečení hanbou a hanbou. Nech sa radujú a radujú tí, ktorí túžia po mojej spravodlivosti, a nech hovoria: „Pochválený buď Pán, ktorí túžia po pokoji pre svojho služobníka. A môj jazyk sa bude celý deň učiť tvojej spravodlivosti, tvojej chvále.
Všetko najlepšie k narodeninám, kde bojujeme, prekonávame bojujúcich ľudí. Prijmi svoj štít a vstaň mi na pomoc a meč a ukonči odpor proti prenasledovateľom: moje srdce: spi svoje. Hanbime sa a hanebme a nechajme svoje myšlienky vrátiť sa k nám. Nech je popol pred vetrom a nech je na nich smútok a tma: a lezec a hrôzostrašné naháňanie i҆̀х: ꙗ҆́кѡ tꙋ́ neskrývaj mѝ pagꙋbꙋ všetko, moja drahá. Nech príde k sieti, nech nevie, a úlovok, nech padne do tmy. Môj drahý sa bude v budúcnosti radovať a tešiť. Všetky štetce sú moѧ̑ rieky: kdeⷭ҇i, kdeⷭ҇i, kto je ako ty; a osloboď žobráka a rieky pevností, žobráka a bohov, ktorí ich plienili. Keď sme sa postavili na zem ako svedok nespravodlivých, už nevieme, spochybňujúc svet. Odmeňte moje požehnania a moje zúfalstvo. A vždy, vždy stojím vo vrecovine a v pokornom pôste a moja modlitba je v mojom lone. sa vráti. Za našich blížnych, za našich bratov a sestry, za naše dobré časy: za hlasné volanie pokory. A radovali sme sa a zhromaždili sme sa: zhromaždili sme sa na svoje rany a nevedeli sme: rozdelili sme sa a neublížili sme. Iskꙋsisha mѧ̀, imitátor mѧ̀ napodobňovať, škrabať na mѧ̀, ako keby to bolo tvoje vlastné. Kde, kedy? Postav môj dom a zlo mojej rodiny. Vyznávam ťa mnohým v cirkvi a medzi tými istými ťa budem chváliť. Nech sa ku mne nevrátia tí, ktorí sú nepriateľskí, nespravodliví, nenávistní a úbohí: ꙗ҆́кѡ Mám pokojné slovesá a myšlienky na hnev lichôtky. Po rozšírení na mieste sa rozhodnete: dobre, dobre, vidíte naše. Videl som, kde si, ale nemlč: kde si, nehovor mi. Vstaň, kde si a kde si, s mojou dušou, kde si, kde si, na mojom mieste. So mnou, kde si, naozaj tvoj, kde si môj, a nech sa ku mne nevrátiš. Nehovorme si v srdci: dobré, dobré pre našu dušu: nižšie áno, nehovorme: požierajme ho. Hanbime sa a hanebme radostných ľudí mojich: hanbme sa a hanbujme vo svojom živote na mѧ̀. Nech sa radujú a jasajú v mojej spravodlivosti, nech plesajú, nech je zvelebené mesto, nech sú vyvýšení služobníci sveta. є҆гѡ̀. A môj jazyk je tvoja spravodlivosť, tvoja chvála je celý deň.